Mooji - vlastným menom Anthony Paul Moo-Young, narodený v r. 1954 je obľúbeným duchovným mysliteľom. Mňa uchvátil jeho pokorný prejav a jednoduché vysvetlenie aj komplexných vecí života. Keď sa započúvate do jeho odpovedí, všetko vám zrazu dáva zmysel.

Mňa si získal pri prejave, keď odpovedal svojej poslucháčke na tému emočného zranenia, keď žena bola smutná a cítila sa zranene kvôli vzťahu.

Medzi správami, ktoré prišli na podnet newslettra, kde som písala o "ďakovačkách" bol jeden rozsiahlejší a s láskavým dovolením autorky z neho časť prinášam aj vám. Je veľmi inšpiratívny a motivujúci. Na úvod uvádzam túto časť newslettra a následne si môžete prečítať email od čitateľky Helenky.

Väčšinou, ak povieme, že niekto má všetko, rozumieme pod tým nielen majetkové zabezpečenie, ale veľkú, milujúcu rodinu, skvelú prácu a zdravie.

Život je naozaj harmonický až vtedy, ak máme v súlade zdravie, vzťahy aj finančné zabezpečenie.

Veľmi jasne si pamätám niektoré sľuby, ktoré mi povedali múdrejší a spirituálne zrelší ľudia na začiatku mojej duchovnej cesty (a to boli vlastne skoro všetci, veď ja som mala nulové, alebo malé informácie). Dve veci boli také silné, ktoré som si nevedela ani predstaviť:
1. Keď sa so mnou bude niekto rozprávať, budem vedieť, čo je pravda. Či mi klame, alebo hovorí pravdu. A keď klame, tak čo je pravda.

Na ceste duchovného prebudenia je jedna dôležitá a základná lekcia: neodsudzovať, nehnevať sa na druhého človeka, aj keby nám ublížil. V tomto bode sa učíme pochopiť zraneného človeka, ktorý vo svojej bolesti útočí, lebo to inak nevie. V knihe Osvietení, od Grace Cook som našla geniálne opísaný príbeh pre podobné situácie.

Indián, ktorý sa cíti neprávom ohováraný prichádza za náčelníkom a pýta sa ho:

Ako spísať svoje ciele na začiatku roka, alebo kedykoľvek, keď sa rozhodneme vytýčiť si ciele
O snoch a cieľoch som už publikovala jeden článok na tomto blogu (link na konci článku), no podrobnejšie o tvorbe cieľov sa budem venovať v tomto texte.

Na prácu s cieľmi si treba spraviť naozaj pohodový čas, jedno poobedie či celý víkend. Je proste potrebné, aby ste mali čas rozmýšľať a písať, spisovať svoje túžby a sny aj počas varenia, upratovania, resp. iných aktivít, ktoré v ten deň robíte.

Dlhé roky, možno desaťročia mi visela táto básnička (citát) na dverách skrine, ktorú som denne otvárala. Čítala som to denne minimálne raz a dostalo sa mi to pod kožu. Už mám nové skrine, no odkaz tejto básne vo mne žije naďalej.

Prednedávnom som mala jedno stretnutie s veľmi milou osobou, ktorú som roky nevidela. Rozprávala mi o svojom živote, o bolestiach a radostiach, no tých trápení bolo viac. Hovorila mi o svojich vzťahoch a láskach, no nakoniec sa v pude sebazáchovy uzatvorila pred mužmi a rozhodla sa zostať v tom chorom vzťahu, ktorý dnes má. Nesnaží sa zmeniť to.

- Prečo sa teda nerozídete, prečo si nedáš šancu na nový vzťah? - Spýtala som a mladej, krásnej ženy, ktorá navonok srší dobrou náladou, samý úsmev a ľahkosť života, no vo vnútri je uzavretá do svojho trezora s hrubou ochrannou nepreniknuteľnou stenou. Povedala mi veľmi smutnú vec, ktorej aj verila:

Prvý svoj orgonit som dostala pred rokmi. Nepoznala som to a položila ho len na policu ako dekoráciu. Neskôr som dostala ďalšie a ďalšie orgonity, ale stále som o nich nevedela viac, ako to, že rozrušujú negatívnu energiu elektrických prístrojov. Tak som ich teda začala dávať bližšie k počítaču a TV.

Pred rokom som bola na festivale v zahraničí, kde som uvidela nádherne pripravené orgonity, z ktorých som si doniesla domov pomerne veľa. Výrobca mi porozprával, že on ich má veľké množstvo pri elektrických skrinkách a všetkých prístrojoch, ktoré fungujú vďaka elektrike a prednedávnom im prišla aj kontrola, či náhodou nerobia nejaké protizákonné praktiky, lebo ich spotreba elektriny rapídne klesla.

Osud je, že mám maslový chlieb a zjem ho.
Slobodná vôla je, že si volím spôsob, ako to spraviť. Môžem ho zjesť nakrájaný na vojačikov, alebo v celku. Krajec chleba môžem držať v pravej, alebo v ľavej ruke. Budem ho jesť dvomi obrovskými hltmi, alebo pomaly, každé malé sústo poriadne rozžujem.

Každý človek to už vo svojom živote zažil. Modlil sa, prosil, či prostredníctvom meditácie si naprogramoval dobro (zdravie, peniaze, vzťahy), no vypálilo to zle. Väčšina z nich si zašomre, alebo s bolesťou v duši vzdychne: kde bol Boh, a anjeli, že to dopustili? Tí uvedomelejší si povedia, že asi to tak malo byť, aj keď možno celému nerozumejú.
No keď už dokážete vnímať odkazy anjelov, či počúvnuť intuíciu, pochopíte, prečo ste sa do danej situácie dostali.
Lebo malé nepríjemnosti zabraňujú veľkej tragédii.

Často prežívam radosť z mailov a správ, ktoré mi posielajú čitatelia. Občas mi napíše osoba, ktorá u mňa sedela na terapii a teší ma, keď vidím, ako napreduje a ako sa jej zmenil život, odkedy sa riadi odporúčaniami anjelov. Inokedy dostanem správu o tom, ako sa niečo vydarí, keď počúvnu šepot anjelov, alebo vyskúšajú nejaké tipy z knihy Prebudili ma anjeli, alebo z článkov (Balans magazín a iné), kde publikujem.

Čitateľka Oľga súhlasila, aby som zverejnila jej príbeh. Verím, že v budúcnosti niekomu môže pomôcť, preto ho zverejňujem. Je skvelý a užitočný. Veď posúďte sami:

Tento odkaz od anjelov som zaznamenala 18.3.2015 o 03:42 hodine a je mi ľúto, že som naň zabudla (záznam zostal v mobile neprepísaný do textovej podoby) a tak sa do knihy „Život s anjelmi“ nedostal.

Anjeli ma v noci prebudili a zakaždým, keď sa takto nečakane zobudím, vyšlem im otázku, čo mi chcú povedať, čo si mám uvedomiť, na čo nezabudnúť...

Anjeli mi nadiktovali nasledovné:

Prinášam pravdivý príbeh zo života.

Je to príbeh o mladej žene, ktorá nepočula šepot anjelov, pričom tu bolo niečo, čo si mala uvedomiť. Anjeli sa jej to snažili povedať, no priamou cestou to nešlo. A tak začala „séria náhodných udalostí“, čo nazývame aj synchronicita.

Tento článok predpokladá, že ste sa už rozhodli absolvovať terapiu tmou. Či je to na 3, 7, 10 alebo aj viac dní, no chystáte sa prvýkrát nechať sa dobrovoľne zatvoriť do tmy. Prinášam vám niekoľko užitočných rád, ktoré veľmi oceníte na mieste, kde nie je nič iné, len vaše myšlienky...

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že ak sa raz dvere zatvoria a svetlo zhasne, už sa k nemu nemôžete vrátiť, už si nemôžete povedať, jaj zabudol som, len sa pozriem, len brnknem domov...