Príbeh od čitateľky - keď sa šťastie dá chytiť do dlaní
A vraj, že šťastie sa nedá chytiť do dlaní :-) . Bola som šťastná, za tú možnosť, držať ho v dlani a on mi ďakoval svojím motýlim dotykom za život. V tej mikrochvíli smer boli šťastní obaja.
Táto veta ma chytila za srdce a preto vám prinášam celý príbeh - so súhlasom autorky.
Z listu čitateľky Ivety:
Monika, písali ste v poslednom emaile, že chcete môj obľúbený citát z Vašej knihy. Asi preto, že sa mi páčia žalmy a tento mi ho pripomína, tak ten citát znie:
"Bože, stojím pri tvojich nohách.
Som prázdna studňa,
naplň ma svojou láskou a všetkým,
čo potrebujem."
Tento citát čitateľke pripomenul svoj vlastný príbeh, ktorý zdokumentovala pred rokmi:
Motýľ
Sediac v prázdnej izbe susediacej s presklenou verandou zrazu počujem búchanie na sklo. Zo zvedavosti nasledujem zvuk. To, čo som videla ma prekvapilo. Bol to veľký motýľ Babočka, ktorý uviazol na presklenej verande a nedokázal vyletieť cez dvere znovu do záhrady. Nikdy predtým som v záhrade takého krásneho a veľkého motýľa nevidela. ...A teraz je tu väzňom našej verandy. Podišla som k nemu a hovorím mu, aby sa nebál, že mu neublížim a pomôžem. A on? Ako keby mi rozumel, nechal sa chytiť do mojich dlaní, ani netrepotal krídlami. Vyniesla som ho v pootvorených dlaniach na dvor, na slnko. Viete čo urobil? Roztiahol svoje nádherné veľké krídla, ale neodletel hneď, nechal ma hodnú chvíľu dívať sa na je ho lesklý chlpatý chrbátik, na trblietajúce sa modré a oranžové farby krídel. Myslím, že mi tým chcel poďakovať za život. Prvý krát som mala na dlani krásneho veľkého živého motýľa. A vraj, že šťastie sa nedá chytiť do dlaní :-) . Bola som šťastná, za tú možnosť, držať ho v dlani a on mi ďakoval svojím motýlim dotykom za život. V tej mikrochvíli smer boli šťastní obaja.
Iveta