Úryvok z knihy: Život s anjelmi

Pomerne často sa stretávam s tým, že mi ľudia rozprávajú svoje životné príbehy a dodajú, že nerozumejú svojim pocitom voči vlastnej rodine. Istá pani povedala:
„Pripadám si, akoby som do tejto rodiny nepatrila a nemala s rodičmi nič spoločné. Hoci už mám päťdesiat rokov, dodnes som nepochopila, prečo ma tak trápili, ubližovali mi, nadávali a vysmievali sa mi.“

Veľmi živo si spomínam na príbeh tridsaťročnej mladej ženy, volajme ju Adela, ktorá už mala svoju rodinu, no bývali u rodičov. Prišla za mnou zničená, utrápená, so slzami v očiach.

„Už neviem čo mám robiť,“ spustila, skôr ako si sadla na gauč. „Som na pokraji síl. Lomcujú mnou protichodné myšlienky a pocity. Na jednej strane už psychicky nezvládam, ako sa ku mne správajú moji rodičia, na druhej strane mám výčitky svedomia, lebo by som od nich najradšej odišla na druhý koniec sveta a nikdy viac ich nestretla. Som zúfalá a priznám sa, už som myslela aj na samovraždu.“

Postupne mi porozprávala, aké smutné detstvo mala s dvoma alkoholikmi, ku ktorým sa časom pridal aj jej brat. Rodičia ju v mladosti bili, využívali a psychicky ubíjali. „Nikdy z teba nič nebude,“ bola najčastejšia replika. Jej brat dostával darčeky, nové oblečenie a sladkosti, ona len nadávky. Keď vyrástla, okrem štúdia sa musela starať o celú domácnosť, varila, prala a upratovala, kým sa jej rodičia opíjali a brat sa zabával. Vydala sa veľmi včas a odsťahovali sa s mužom do prenajatého bytu, ale čoskoro sa museli vrátiť k rodičom, lebo nemali na nájom. Peklo pokračovalo, a neskôr, aj keď už obaja s manželom znova pracovali a mohli by sa od rodičov odstrihnúť, vždy do toho niečo prišlo. Keď Adela za mnou prišla, bola na pokraji fyzických aj psychických síl.

Počas terapie vysvitlo, že táto mladá žena je obrovská svetelná bytosť a pred narodením prijala rolu, aby tieto tri duše zachránila pred úplným pádom do temnoty. Tridsať pozemských rokov bol hraničný vek pre pridanú energiu, aby svoju zvolenú rodinu prežiarila, a tak im umožnila zachytiť sa do Svetla. Následne mala začať s vlastnou očistou duše. No nestalo sa a duchovné bytosti jej veľmi zreteľne odkázali, že jej úloha sa naplnila a môže začať žiť svoj vlastný život. Mala sa okamžite odsťahovať z rodičovského domu – bez výčitiek. Počas terapie Adela pochopila veľa ďalších súvislostí a lúčila sa so mnou s úsmevom. Viditeľne omladla, tvár sa jej vyjasnila a plecia vyrovnali, akoby zložila ťažké bremeno. Adela cítila v srdci požehnanie na nový život, čo jej dávalo silu prijať radikálne, no nevyhnutné rozhodnutia.
„Nevedela som to pomenovať a bála som sa to prijať, ale niečo podobné som cítila,“ prehodila pri rozlúčke.

Najsmutnejšie na podobných prípadoch je, že dieťa vyrastajúce v podobnej rodine postupne nadobudne skalopevné presvedčenie, že je zlé a lásku  si nezaslúži. Prečo inak by ho rodičia odmietali a objímali a obdarovávali len súrodencov?

Rada by som tlmočila odkaz od anjelov každému človeku, čo sa v príbehu spoznal: ....pokračovanie v knihe.

OBJEDNAŤ KNIHU