Hľadáte zmysel života? Cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť? Alebo máte všetko a cítite sa apatickí a neviete, čo ďalej? Odpoveď nižšie nájdu aj tí, ktorí si myslia, že iskra v duši vyhasla a len prežívajú. Poďme spolu spraviť nasledovné cvičenie a razom budete vedieť, kade vykročiť.

Dôvody môžu byť rôzne, no nasledovná polhodinka vám môže priniesť úplne nové obzory a ciele. Alebo naopak, potvrdí vám, že kráčate tým správnym smerom.

K cvičeniu potrebujete pero, papier a pokoj – samotu. Mali by ste zabezpečiť aspoň polhodinku bez rušenia, ideálne je ísť do prírody, alebo si pustiť príjemnú hudbu a usadiť a do obľúbeného kresla.

Najlepšie, čo pre seba môžete spraviť v tomto momente je, aby ste si cvičenie poctivo prešli v tempe, ako je odporúčané. Akonáhle budete poznať vyhodnotenie, už nemusí fungovať tak, ako by to pôsobilo pôvodne. Rozhodnite sa a darujte si čas. Môžete len získať...

Prvý krok
Položte si otázku: Čo by som spravil/a, keby mi zostával len jeden týždeň života.
Zavrite oči a precíťte túto skutočnosť ako pravdu. S kým by ste sa chceli stretnúť, komu čo povedať, vysloviť, objať. Nechajte si pár minút na myšlienky a následne ich všetky zapíšte.
Zapisujte ich ako zoznam, do riadkov.

Úplne najlepšie by bolo, keby ste si toto cvičenie spravili teraz. Nečítajte ďalej, ale prvú odpoveď, čo vám prišla na um po prečítaní otázky si napíšte. Fyzicky na papier (tých otázok bude viac, tak nech nezabudnete).

Až po vypísaní všetkých odpovedí prejdite na druhý krok.

Druhý krok:
Položte si otázku: Čo by som spravil/a, keby mi zostával už len mesiac života.
Zavrite oči a precíťte to naplno. A potom si v duchu odpovedzte. Nechajte si pár minút na myšlienky a následne ich všetky zapíšte.

Postupujte ako pri prvom kroku. Darujte si čas práve teraz a tiež napíšte prvú odpoveď, ktorá sa objavila.

Až potom pokračujte k ďalšej otázke:

Tretí krok:
Položte si otázku: Čo by som spravil/a, keby mi zostával už len jeden rok života.
Zavrite oči a predstavte si to. Máte len 12 mesiacov. Čo by ste chceli stihnúť, spraviť, povedať, urobiť, dokončiť, začať. Nechajte si dostatok času na myšlienky a následne ich všetky zapíšte.

Postupujte ako v predošlých otázkach. Ak sa ponáhľate v čítaní, podvádzate samých seba...

 

Štvrtý krok:
Položte si otázku: Ak by som mal/a odvahu, čo by som urobil/a, keby som mal/a celý život pred sebou.
Zavrite oči a vnímajte svoje myšlienky. Dovoľte si ich všetky a priebežne si ich zapisujte.

 

Piaty krok:
Prečítajte si všetky odpovede. Vnímajte svoje pocity.

 

 

Šiesty krok:
Položte si otázku: Čo môžem spraviť v nasledujúce dni, týždne a mesiace preto, aby som toto všetko zrealizoval/a?

 

Siedmy krok:
Ku každému riadku napíšte približný dátum, kedy to spravíte.
Napríklad:
Objať svoje dieťa – okamžite (dnes večer, v piatok, apod.)
Ísť do divadla – o týždeň v sobotu
Vidieť Grand Canon – o rok na jeseň (dovtedy si vyhľadám podmienky)


Teraz, keď už poznáte otázky aj spôsob vyhodnotenia, môžete ich použiť aj na iný cieľ.

Napríklad, chcete zmeniť zamestnanie, alebo začať podnikať. Chcete sa udobriť s niekým, alebo sa chcete niečo nové naučiť.
Zamerajte sa na túto oblasť a pri vyššie uvedených otázkach sa koncentrujte na riešenie.

Napríklad: Chcem zmeniť zamestnanie.
Ak mám len 1 týždeň života: postavím sa pred šéfa a poviem mu, že si zaslúžim odmenu.
Ak mám len mesiac života: bez problémov požiadam o dovolenku (veď nemám čo stratiť).
Ak viem, že mi zostáva len rok, pokojne poviem svojmu šéfovi, prečo odchádzam  a zbytok svojho života budem aktívna v takom prostredí, kde si ma vážia a kde ma práca baví.

Vyhodnotenie odpovedí:
Čo mi bráni v tom, aby som požiadala o zvýšenie platu? Ak to naozaj nejde, prečo by som si nemohla zobrať niekoľkotýždňovú dovolenku na regeneráciu? A ak ani toto nejde (realita vo firmách  väčšinou toto neakceptuje), prečo by som si nemohla nájsť lepšie platenú prácu, ktorá ma viac napĺňa?

Výsledok je: môj strach.
Čoho sa vlastne bojím? Čo môžem stratiť?
Čo teda spravím, aby som sa cítila v práci lepšie? Aby som z toho stresu naozaj neskolabovala?

Možno kývnete rukou a poviete si, toto na mňa neplatí, u nás sa to nedá, a veľa, veľa iných „výhovoriek“. Ale možno to nejde, lebo... (vždy je nejaké pádne lebo).
No možno sa stačí zamyslieť, zvoľniť tempo, uvedomiť si, že tu nie sme naveky. V tomto tele a v tomto živote.

Akú kvalitu života chcem mať?
Čo preto robím?
A čo pre zlepšenie môžem spraviť TERAZ?

Vyššie uvedené otázky sú veľmi silné a keď si dovolíte pripustiť pravdivosť svojich vlastných odpovedí, možno váš život naberie iný smer.

Prajem vám, aby ste si dnes, alebo kedykoľvek v budúcnosti s týmito otázkami len potvrdili to, že kráčate správnou cestou a správnym smerom. No minimálne stále je tu možnosť vytýčiť si nové, inšpirujúce ciele. :-)

S láskou
Monika