Prečítajte si skutočný príbeh o sile viery. Ako sa čitateľka vďaka viery v Boha a anjelov uzdravila z vážnej choroby. Tu sú jej slová:  Je 12 júl 2007. Teplý letný deň. Na stole rozvoniava káva a ja ešte predtým, ako odídem do práce premýšľam, čo všetko musím ešte dnes stihnúť. Rodina, práca, domácnosť. Je toho dosť. V tej chvíli som ešte netušila, ako veľmi sa mi o pár minút veľmi zmení život.

Dcéra mala svoje posledné prázdniny a tak bola doma. Zrazu tma, nič. Dcéra sa prebudila na zvonenie môjho telefónu a išla ma hľadať. Našla ma ležať v pivnici, kde som si išla po bicykel, na ktorom som chodila do práce.
"Mamina, nezomieraj prosím ťa, ja ťa ešte potrebujem". Na tieto slová som precitla.
"Nič to nie je len mi prosím ťa pomôž vstať". Po týchto slovách si už na nič nepamätám.

Verdikt lekárov znel: cievna mozgová príhoda, zasiahnuté je pohybové centrum, nevieme čo bude, pripravte sa na najhoršie, operácia neprichádza do úvahy, tu pomôže len modlitba.

Ochrnula som od krku, až po končeky prstov na nohách. Nevedela som sa pohnúť. Museli ma kŕmiť, polohovať. Do toho ma čakala ešte po 2 týždňoch po CMP/cievna mozgová príhoda/ ešte gynekologická operácia, aby sa zastavilo krvácanie. Operácia bola riskantná.
"Dva týždne po CMP, čo keď sa mi pacientka nezobudí". To boli slová primára oddelenia. Nakoniec ma operovali, lebo iná možnosť nebola.
Neviete si predstaviť, ako som sa cítila, keď som ležala na operačnom stole tesne pred operáciou. Veď to mohli byť posledné chvíle môjho života.

Vtedy som si spomenula na posledné slová Pána Ježiša na kríži:
"Bože, do tvojich rúk porúčam svojho ducha". Ja som tie slová vyslovila z hĺbky svojho srdca, úprimne som sa odovzdala do Božích rúk. A vtedy sa to stalo. Pocítila som veľkú blaženosť pri srdci. Ťažko sa hľadajú slová, ktoré by vystihli ten pocit. Vedela som, že cítim Božiu prítomnosť. Už som, nemala strach. Operácia prebehla bez komplikácií.

Počas celej mojej hospitalizácie sa za mňa modlili priatelia, rodina, ale aj celkom neznámi ľudia, ktorí počuli o mojej chorobe. A vtedy som pocítila veľkú silu modlitby, viery, ľudskej súdržnosti. V tejto pre mňa najťažšej chvíli života to bola práve moja rodina, ktorá mi pomohla, dodával silu, bola stále pri mne a pomáhala mi. Ten, kto niečo takéto nezažil ani si nevie predstaviť, čo to je, keď sa neviete ani pohnúť a ste odkázaný na pomoc.

Po celý čas som sa ani raz neopýtala, prečo práve ja. Choroba ma naučila ináč sa pozerať na svet a na ľudí. Vážiť si každý deň, každé ráno, keď viem vstať. Moje prvé myšlienky patria Pánu Bohu. Ďakujem za veci, ktoré niektorí ľudia berú ako samozrejmosť. Ale keď ochoriete, už taká samozrejmosť to nie je. Keď prídu problémy v živote, beriem to ako skúšku viery. Vždy si položím otázku: čo mi to má povedať, čomu ma to má naučiť?".

Znovu som sa musela naučiť všetko odznova, rozhýbať telo, chodiť, ale aj písať. S Božou pomocou som sa naučila byť sebestačná. A t.č. sa starám o moju 81 ročnú mamičku.

Prečo Vám tento môj príbeh píšem?
Chcem Vám všetkým, dodať silu, pevnú vieru, keď prežívate akékoľvek ťažkosti, myslíte si že to nezvládnete. Nikdy nie ste sami. Ja sa celý môj život riadim heslom: Ešte vždy je tu Pán Boh.
Mojim životným príbehom môžem potvrdiť, že Pán Boh tu je. On je vo vašom srdci. Ja som z jeho milosti v roku 2016 navštívila Izrael, Svätú Zem. Keby mi niekto v roku 2007 povedal že tam pôjdem, tak mu poviem že sa zbláznil. A stalo sa Pánu Bohu nie je nič nemožné. Ja som tú cestu zvládla. Dalo mi to veľkú silu do života, na prekonanie ďalších problémov, ktoré nás v rodine čakali.

Choroba zmenila môj život. Som za ňu Pánu Bohu vďačná, lebo ma posunula ďalej. Som vnímavejšia, citlivejšia voči utrpeniu druhých. Dostala som 11 rokov života, za ktoré z celého srdca Pánu Bohu ďakujem. Za každý jeden deň, ktorý je pre mňa darom ďakujem. S modlitbou na perách usínam, veď neviem, či sa ráno prebudím.

Nech je pre vás všetkých povzbudením, nech v živote prežívate čokoľvek, vedzte, že s Božou pomocou sa dá zvládnuť akýkoľvek problém. Chce to len POKORU, PEVNÚ VIERU, LÁSKU, OTVORENE SRDCE. Veď Pánu Bohu nie je nič nemožné. Úprimne a z srdca vám všetkým želám, aby ste pocítili Božiu blízkosť tak, ako som ju ja pocítila. Zmení vám to život. Lebo len život s Pánom Bohom je ten pravý!

Záverom chcem poďakovať pani Monike, ktorá môj príbeh uverejnila.

Danica Simonuttiová