Otázka:
Dnes som znova uvažovala nad významom slova "milosť" a napadlo mi opýtať sa, že ako to vnímaš Ty. Nie je to len bežné slovo. Pre mňa to má hlboký kvalitatívny význam. Ak prosíš o milosť, ako by si definovala o čo prosíš? Prosím, aby ma akceptoval aká som, aké mám skutky? Alebo… ?

Odpoveď:
Svoj názor uvádzam z vlastných skúseností. Celý text je len môj uhol pohľadu, moje pocity a názory a neznamená to, že je to jediná pravda. Je to len moja pravda v tomto čase, pri tej vedomostnej úrovni, kde v súčasnosti som. Čítajte to prosím s týmto vedomím.

Nechodila som do kostola a počas života som nepočúvala vysvetlenia farárov, za čo som dnes vďačná. Cítim sa v tomto smere neovplyvnená a tak hovorím len to, s čím mám osobnú skúsenosť a ako to sama cítim. Naozaj precítiť Božiu milosť je jedna z najsilnejších energii, ktorú človek môže zažiť.

Priznávam, tiež som nevedela presne definovať, čo milosť naozaj je. Až kým som sa s ňou sama nestretla. Keď sa objavili moje galaktické spomienky duše, keď som si spomenula na tie činy, ktoré som spravila ešte pred príchodom na planétu Zem a keď som rozpoznala svoje pochybenia a vybočenie z cesty, ktorú Boh svojou vôľou pre mňa predurčil, vtedy som sa začala trestať. Privodila som si “sebaprekliatie” a sľuby dané samej sebe, ako to všetko napraviť. Chcela som všetko vyrovnať a slúžiť Stvoriteľovi a tak som si plánovala ďalšie životy – aj na Zemi.

Počas procesu čistenia svojich činov – galaktických aj pozemských – sa ma dotkol Boží lúč, Jeho energia lásky. Prosila som o milosť a tá prišla. Oslobodila ma.
Lenže časom som pochopila, že Boh nám nemá čo odpúšťať, lebo sa nehnevá… Božia milosť – v mojom ponímaní – je iná kvalita Božej lásky. Milosť potrebujeme my, aby sme si odpustili. Aby sme znova dokázali prijať Božiu lásku.
Vtedy, keď sa uvedomíme a zistíme, že sme konali proti Jeho vôli, vtedy, keď sa začneme trestať, práve vtedy sa od Neho odkláňame najviac. Boh by nás nikdy netrestal!

A tak, keď sa sami uvrhneme do vlastnej nepriazne a odmietame Božiu lásku, nato, aby sme sa znova vrátili do Jeho “náruče”, potrebujeme milosť. Jeho milosť.
Zaujímavým faktom je (za roky terapeutickej praxe to viem potvrdiť nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúseností iných ľudí), že Božiu milosť dokážeme prijať len vtedy, keď si sami odpustíme. A to je niekedy dosť ťažké.  Vtedy je dobré si povedať: Kto som ja, že nedokážem odpustiť? Ak mi Boh odpustil, kto som ja, že sa staviam nad Jeho rozhodnutie?

Je ešte jeden aspekt, iný pohľad na Božiu milosť. Používam to bežne aj ja a tiež odporúčam iným pri modlitbách za svojich blízkych, či pri prosbách pre seba. Keďže sa trestáme, keďže si pred narodením plánujeme rôzne situácie, pri ktorých sa chceme učiť a napredovať (a čistiť svoju karmu), zvyčajne sú sprevádzané bolesťou (choroba, či zranená duša). Bolí nás to, aby sme konečne vystúpili z komfortnej zóny a spravili kroky, ktoré sú potrebné v danej situácii.
Vtedy odporúčam prosiť o Božiu milosť: aby sme sa danú lekciu naučili menej bolestivým spôsobom. Aby nás vlastne omilostil o vlastný trest, resp., aby nám zmiernil dopad a aby sme rýchlejšie prišli k uvedomeniu a múdrosti.

O Božiu milosť je možné prosiť aj vtedy, keď nevieme, v čom je problém, čo sme pokazili, či kde pramení zdroj našej choroby, či pôvod disharmonického stavu.
Ako mantra si môžeme opakovať: prosím a prijímam Božiu milosť.
Je to signál pre dušu, aby si odpustila.
Lebo Boh nám nemá čo odpustiť. Boh nás miluje takých, akí sme. So všetkým: s našimi činmi, pocitmi aj myšlienkami.

Monika

Drobná poznámka: O modlitbe a prosbe pre našich blízkych či seba pomocou milosti hovorím aj v knihe Život s anjelmi a tiež je táto modlitba na CD Čistenie, liečenie, ochrana. V prípade záujmu ich nájdete v eshope na MonikaJ.sk (kniha a CD spolu)

 

 

O milosti a princípe, ktorý vyššie popisujem je obsiahlejšie písane v románe:

Kozmická Láska - tretia kniha autorky Moniky Jakubeczovej

PREDPREDAJ