Na ceste duchovného prebudenia je jedna dôležitá a základná lekcia: neodsudzovať, nehnevať sa na druhého človeka, aj keby nám ublížil. V tomto bode sa učíme pochopiť zraneného človeka, ktorý vo svojej bolesti útočí, lebo to inak nevie. V knihe Osvietení, od Grace Cook som našla geniálne opísaný príbeh pre podobné situácie.

Indián, ktorý sa cíti neprávom ohováraný prichádza za náčelníkom a pýta sa ho:

- Čo má spraviť taký človek, o ktorom rozširujú samé klamstvá, očierňujú ho, za jeho chrbtom hovoria zlomyseľné veci, kvôli ktorým ho ostatní ľudia obchádzajú a opovrhujú ním? Ako môže získať späť to, o čo ho pripravili ľudia s otráveným jazykom?

Náčelník odpovedal:
- Cnosť nepotrebuje ochranu. Žiadny človek nemôže byť zbavený niečoho, čo sa stalo súčasťou jeho duše. Dobrotu a čistotu nie je možné zo srdca vytrhnúť spolu s koreňom.  
Ale u toho, kto tieto slová vysloví, každým krutým a nespravodlivým očierňovanín a kritikou sa tieň v jeho srdci stáva väčším a hustejším. Preto tvojou úlohou je, aby si tomuto človeku (ktorý šíril tvoju zlú povesť) prepožičal dôveru a pomáhal mu. Ak dokážeš odpustiť a zabudnúť, on sa naučí vážiť si ťa. Spôsobil ti utrpenie, no v jeho srdci je rana hlbšia. Môžeš k nemu cítiť iné, ako úprimnú ľútosť?

Často som si túto vetu pripomínala, keď ma osud spojil s niekým, kto ubližoval. Niekedy sú to naši najbližší, inokedy kolegovia, či susedia, a občas nás zrania úplne neznámi ľudia. Vždy je to ale o tom, že daný človek nemá spracované v sebe svoje zranenia a tak vie reagovať len útokom – pričom podvedome bráni svoju dušu od ďalších zranení.

Sú ale ľudia, ktorí prekročili hranicu sebauzdravenia, neuvedomujú si svoj disharmonický stav, nechcú sa vyliečiť a ich Ego už tak veľmi zosilnelo a prebralo nadvládu, že tenký hlások potlačenej duše sa už nevie vydrať na povrch. Takýchto ľudí zvykneme označovať za „zlých“.

Čo s nimi? Náčelník v knihe „Osvietení“ hovorí ďalej:

- Najprv v jeho srdci zomrie radosť – aj keď nikto o tom nevie -, lebo hlas svedomia, ktorý by mal byť múdrym radcom sa premení na pálivú ranu. Stratí chuť do života, jeho dni sa stávajú sivými a ťažkými. Ochorie a smrť – namiesto toho, aby bola milá a jemná – sa prihlási ako tyran prinášajúci kruté utrpenie. Nepravdivý človek toto nemôže obísť. Jeho majetok sa tiež stratí, keďže duch zeme, vzduchu, ohňa a vody tiež vidia, že si zaslúžil Pomalú Smrť a tak mu odmietnu svoju pomoc.
A budúcnosť čaká...

Ak tento človek (ktorý ti nepomôže, aj keby mohol) sa rozhodne ísť cestou Pomalej Smrti, nenáviď ho preto, ale súciť s ním z celého srdca, lebo on to bude naozaj veľmi potrebovať. Nemaj v sebe zášť a pocit trpkosti. Odsoť od seba tieto emócie a budeš odmenený bohatým požehnaním. Ak zo srdca budeš nenávidieť svojho nepriateľa, potom aj ty sa staneš obeťou Pomalej Smrti. Odmeň nespravodlivosť odpustením a v tvojom živote sa všetko na dobré obráti.


Prajem vám láskyplné vzťahy!
Monika