Prednedávnom som mala jedno stretnutie s veľmi milou osobou, ktorú som roky nevidela. Rozprávala mi o svojom živote, o bolestiach a radostiach, no tých trápení bolo viac. Hovorila mi o svojich vzťahoch a láskach, no nakoniec sa v pude sebazáchovy uzatvorila pred mužmi a rozhodla sa zostať v tom chorom vzťahu, ktorý dnes má. Nesnaží sa zmeniť to.

- Prečo sa teda nerozídete, prečo si nedáš šancu na nový vzťah? - Spýtala som a mladej, krásnej ženy, ktorá navonok srší dobrou náladou, samý úsmev a ľahkosť života, no vo vnútri je uzavretá do svojho trezora s hrubou ochrannou nepreniknuteľnou stenou. Povedala mi veľmi smutnú vec, ktorej aj verila:

- Monika, a načo? Všetci sú rovnakí. Vidím to u rodiny, u priateľkách, vo svojom okolí. Na začiatku sú milí, ale nakoniec ten vzťah aj tak stroskotá. Neverím, že existuje muž, ktorý by úprimne miloval svoju ženu a choval by sa k nej nežne a láskyplne.

Vysvetľovanie jej presvedčenia o mužoch a vzťahoch pokračovalo v tomto duchu a prišlo mi smutno na duši. Poznám ten pocit, sama som ho zažila. Viem sa s kamarátkou stotožniť, lebo som si podobným utrpením tiež prešla. Vtedy si nasadzujeme masky a začneme klamať samých seba, že veď nám je celkom dobre. Máme skvelú prácu, super kamošky, strechu nad hlavou a ako ospravedlnenie za neriešenie problému si hovoríme, že „veď nepije, nebije ma, tak čo vlastne chcem?“ Prijmeme tento stav s výhovorkou, že sú ženy, ktoré sa majú horšie ako my, alebo uveríme tomu, že bez muža by sme sa nedokázali postarať o seba. „Kam pôjdem, kde budem bývať, z čoho budem žiť?“ sú časté brzdiace otázky, čo si žena hovorí.

Ja som sa z tohto stavu vyliečila vďaka anjelom a terapiám. Pochopila som, čo je pre mňa najdôležitejšie a spravila som kroky, ktoré viedli k môjmu duševnému pokoju a k radostnému, šťastím naplnenému životu. A dnes som požehnaná tým, že na terapiách mám možnosť vnímať takých mužov, ktorí majú vrúcny, čistý, láskyplný vzťah k svojim partnerkám. Je veľmi dojímavé počuť muža, ako veľmi ľúbi svoju ženu, ako veľmi ju miluje a je schopný sa pre ňu obetovať. Mám to šťastie, že takéto dôkazy "správnych" a "ideálnych" mužov môžem vnímať bez masky, bez pretvárky, ale na úrovni duše.

A preto som sa rozhodla napísať odkaz všetkým ženám, ktoré sú na hranici vzdania sa, alebo sa trápia, lebo nevedia či majú zo vzťahu, ktorý dávno nefunguje vystúpiť.
Poviem vám, prečo sa to určite oplatí. Ukážem vám to na veľmi radikálnom príklade:

Bola u mňa istá žena, matka troch detí, z ktorého sa jeden zabil. Prešli roky od jeho tragickej a nečakanej smrti, no matka sa veľmi trápila, dostala sa do hlbokej depresie, apatie a prázdnoty. Prestala sa starať o okolitý svet, vrátane ostatných svojich detí. Život plynul popri nej a ona sa ničila deštruktívnymi pocitmi sebaobviňovania. Na tej terapii odznelo veľa dôležitých informácii, ktoré podporovali jej vyliečenie, no najdôležitejší bol odkaz od duše syna, ktorý k nej prehovoril:
„Užívaj si život! Zbieraj čo najviac radosti, lebo pri meraní emócii na miske váh bude rozhodovať, čoho je viac. Smútok, trápenie a sebaobviňovanie ťa stiahnu dole, energia radosti ťa vynesie do výšin. Zbieraj ich čo najviac, užívaj si život!“
Syn jej vysvetlil, že má žiť ďalej v jeho súrodencoch a vnímať svet vo farbách. Má nájsť činnosti, ktoré jej budú spôsobovať radosť a úsmev na tvári. „...aby moja smrť nebola zbytočná...“

Väčšinou si terapie a odkazy anjelov nepamätám, pretečie to cezo mňa a už večer neviem, čo sme riešili počas dňa. Je to požehnanie, som zato veľmi vďačná. No občas počas terapie odznejú také odkazy (od anjelov, Vyššieho Ja človeka, čo je v terapii, alebo od duší zomrelého človeka), ktoré ma svojou hĺbkou ovalia. Tie si zapíšem, lebo majú nesmiernu vypovedaciu hodnotu pre každého, nielen pre tú jednu osobu, ktorá ju v danej chvíli počuje. Taký bol napríklad odkaz trpiacej duše, ktorá si po terapii sama povedala: „už mám vyčerpanú energiu bolesti, odteraz budem žiť v šťastí“. A takýto odkaz je aj od syna trpiacej matky:

Užívaj si život! Zbieraj čo najviac radosti, lebo (po smrti) pri meraní emócii na miske váh bude rozhodovať, čoho je viac. Smútok, trápenie a sebaobviňovanie ťa stiahnu dole, energia radosti ťa vynesie do výšin. Zbieraj ich čo najviac, užívaj si život!

Vráťme sa teda k mojej kamarátke a k ženám, čo sa rozhodli zostať v utrpení, ktoré si sami už možno ani nechcú priznať. „Veď mi je dobre. Mám všetko, nemôžem sa sťažovať.“ Áno, majú všetko, len lásku nie. A žiť bez lásky je cesta do tmy. Richard Bach (spisovateľ) napísal:  Peklo je miesto, čas, vedomie, kde chýba láska.

Ako teda z toho bludného kruhu von?

Všetko, čo vás nerobí šťastnou, treba zo života vylúčiť. Dôležité je pokúšať sa o nápravu, ale tento článok predpokladá, že ste to už skúšali a vzdali sa, lebo to nemalo zmysel. A preto, ak to nejde napraviť, treba to ukončiť. Aj za cenu, že zostanete samé.

A čo sa potom stane?
Ak vystúpite z tohto vzťahu, je veľmi dôležité vypracovať zo seba negatívne pocity (obviňovanie - seba, či partnera, - hnev, smútok, a podobne. Zmeniť svoj pohľad „som obeť“ na silný postoj „som tá, čo dokáže riešiť problémy. Som tvorca svojho života!“ Sú na to rôzne techniky, či terapie, ktoré vám môžu tento proces urýchliť. A zrazu sa začnete mať rady. Začnete si užívať život, začnete kvitnúť do krásy, ktorá bola dovtedy zastretá energiou trápenia.
A vtedy, keď to najmenej čakáte, lebo ste šťastná aj sama so sebou, vkročí do vášho života ten pravý. Lebo si ho pritiahnete svojim vyžarovaním!

Je to čistá fyzika, nič duchovne na tom nie je! Ide len o podobnosť energii. Vibračná úroveň, kam sa dostanete s pocitom radosti je v zóne, v ktorej vibroval (vibruje) ten vysnívaný muž, na ktorého ste z nižších vibrácii jednoducho nedočiahli. Je nesmierne dôležité pochopiť tento princíp. Kým ste „dole“, kým uveríte tomu, že neriešenie problémov je cesta, dovtedy sa k ľuďom s vyššími vibráciami neviete dostať. Veď si to len predstavte: keď si už raz zvyknete na audi, mercedes či ferrari, vymenili by ste to za malé auto, čo nemá dostatok „šťavy“ a pohodlie? V preklade: prečo by muž na úrovni mercedesu sa chcel voziť so ženou na úrovni trabantu? Nezabúdajte, že v akej zóne vibrujete vy, takých partnerov si pritiahnete. Alebo: Čo si dovolíte, to vám partner robí... Takže sa pýtam:

Nakoľko sa máte rady?

Čo so svojim životom urobíte?

Ste obeť, alebo tvorca?

Poznámka prvá: Denne riešim podobné situácie na terapiách a viem, že to nie je jednoduché, no vidím nádherné „happy and"-y, kde sa žena s obrovským strachom o budúcnosť rozviedla a čoskoro si našla svojho vysnívaného muža. Ďalšia sa mi zverila, že po celoživotnom utrpení má pri sebe muža, ktorý ju nosí na rukách. „Neverila som, že takéto môže existovať,“ - povedala. Je veľa, veľa takých príbehov, jeden z nich môže byť aj váš.
Ideálne je zistiť na terapii, či je váš vzťah ešte zachrániteľný, alebo je tu čas spraviť ďalší krok. Aby život nebol o prevegetovaní duše...
Viac o terapii nájdete TU.

Poznámka druhá:
Pri vyberaní obrázka pre článok som natrafila na tento (zámky lásky). Pripomenulo mi to, že sa ľudia často nevedia vymaniť z chorého a nefunkčného vzťahu a sami nechápu prečo (prešla som si tým tiež). S veľkou pravdepodobnosťou je v tom sľub, ktorý ste si dali (sebe, či partnerovi) v tomto alebo v minulom živote. A ten sľub je ako puto bez kľúča. Okovy, ktoré vedomie nevie rozbiť. A takéto sľuby či pečate na duši dokážeme počas terapie zrušiť alebo odstrániť.

A život sa zrazu zmení na ľahké a šťastné bytie.

Tak veľmi vám ten pocit prajem!
Monika