Osud je, že mám maslový chlieb a zjem ho.
Slobodná vôla je, že si volím spôsob, ako to spraviť. Môžem ho zjesť nakrájaný na vojačikov, alebo v celku. Krajec chleba môžem držať v pravej, alebo v ľavej ruke. Budem ho jesť dvomi obrovskými hltmi, alebo pomaly, každé malé sústo poriadne rozžujem.

No môžem sa rozhodnúť aj tak, že chleba nezjem. Keďže ale nič iné nemám, po čase vyhladnem natoľko, že sa k nemu vrátim a predsa ho zjem.
Čiže osudom sú určené body, situácie, stretnutia, ktorými človek musí prejsť a slobodná vôľa je to, ako a kedy to spraví.

Rozhodnutia prinesené na základe nesúladu s osudom vytvárajú nové vztyčné body osudu, ktoré ale môžeme klasifikovať ako našu slobodnú vôľu, keďže podľa zákona príčiny a následku všetky skutky spúšťajú reakciu, ktorá má patričný následok.

Umenie života spočíva v tom, aby sme odhalili najkratšiu cestu k nášmu cieľu, čiže prijímať vždy také rozhodnutia, pri ktorých ich následok bude rezonovať s našim osudom.

Čo ak nevieme, čo je cieľ, kam sa máme dostať?
Je to jednoduché: stačí ísť na najžiarivejšej ceste. Tú spoznáme tak, že sme dlhodobo, pri všetkých rozhodnutiach šťastní a radostní. Akonáhle sa vychýlime z týchto pocitov a uviazneme v bolesti, sme na odbočke. Je to znamenie, ktoré by nás malo prinútiť zastaviť, pozrieť sa dozadu a zistiť, kedy sme zišli z cesty. Ak by sa vám zdalo, že nikdy v živote ste dlhodobú radosť neprežívali (kruté detstvo, zlé vzťahy v dospelosti), v ktoromkoľvek okamihu života sa môžete slobodne rozhodnúť, že odteraz to zmeníte.

Slobodnou vôľou si zvolíte rolu obete a budete žiť naďalej v utrpení, alebo sa rozhodnete vykročiť cestou tvorcu vlastného šťastného života. Akonáhle toto rozhodnutie prinesiete, zrazu všetky nástroje potrebné k zmene zbadáte. Boh (Stvoriteľ, Zdroj, Univerzum) vám ich totiž aj dovtedy sústavne podsúval, no dovtedy ste ich vo svojej tme nedokázali rozoznať.

Prajem vám dlhodobo udržateľný šťastný život!
Monika