Aktuálne - október 2020
Keď sa mi otvorili galaktické spomienky, prvá z nich bol zážitok, keď som bola v pekle. Kedy som padla a nebolo nič, naozaj nič, len vedomie... Peklo je miesto, kde nie je Svetlo. Kedy necítime Zdroj a odpojíme sa od Lásky...keď aj neskôr zistíme, že je to ilúzia, ale proces poznania pekla si chceme/musíme prejsť. Snažila som sa ten proces popísať v mojej poslednej knihe Kozmická Láska a aj keď sa to prakticky nedá, možno ste to trochu precítili. Už dávno viem, čo je mojim poslaním a prečo som tu. Mám zažívať (a spomínať si) na veci, ktoré zatiaľ nevie každý precítiť. A mám o nich hovoriť a ukazovať ten svet, ktorý tu už je, len ho nevieme ešte uchopiť.
A tak mám veľmi silnú potrebu vám povedať, prečo sa v aktuálnej situácii, nech sa deje čokoľvek, ani na sekundu nebojím. Zlo sa mi už postavilo pred tvár a chcelo si ma získať – medovými motúzikmi, aj vyhrážaním sa. No povedala som mu, že ja som tam už bola a niekdy sa tam nevrátim. NIKDY, pretože len ak sa dotknete dna, až potom viete, že cesta je len hore...
Sú múdrosti, ktoré pochopíme časom, po rokoch, alebo si len myslíme, že tomu rozumieme. Sú aj také pravdy, ktoré majú viac významov a AHA efekt sa dostaví vždy v čase, keď k ním dozrieme. O takejto múdrosti vám dnes budem rozprávať. V mojej prvej knihe (Prebudili ma anjeli), ktorá vyšla v roku 2013 mi anjeli odovzdali niekoľko zásadných učení. Jedna z nich bola, citujem:
Tento článok je voľným pokračovaním tohto článku: 
Evolet poznám niekoľko rokov. Odvtedy, ako som od nej dostala milý email, v ktorom okrem iného stálo: …..rada by som Vám napísala o mojom diele, drevoryte, kde sa mi objavila postava Anjela... Ten drevoryt skrýva veľa záhad... V tom čase som jej príbeh zverejnila na inom webe, dnes ho konečne prinášam aj Vám. Ale teraz už nechám rozprávať autorku drevorytu s anjelom, Evolet Uliczaiovú:
Prečítajte si skutočný príbeh o sile viery. Ako sa čitateľka vďaka viery v Boha a anjelov uzdravila z vážnej choroby. Tu sú jej slová: Je 12 júl 2007. Teplý letný deň. Na stole rozvoniava káva a ja ešte predtým, ako odídem do práce premýšľam, čo všetko musím ešte dnes stihnúť. Rodina, práca, domácnosť. Je toho dosť. V tej chvíli som ešte netušila, ako veľmi sa mi o pár minút veľmi zmení život.
Ak sa zaujímate o drahé kamene, prípadne ich nosíte na tele ako náramok či prívesok, určite viete, že ich treba občas čistiť a energeticky nabiť. No títo úžasní pomocníci môžu aj zomrieť, resp. dočasne doslúžiť. Vtedy vám už nepomôže ani čistenie, ani nabíjanie. Pozrime sa nato, ako rozoznať, kedy kameň doslúžil a kedy sa len vybil.
Stalo sa už aj vám, že ste mali pocit, že toho cudzieho človeka stojaceho vedľa vás chcete objať? Nerozumiete tomu prečo, ale máte nutkanie sa ho dotknúť? Či je to žena, alebo muž, cítite, ako by vás magicky priťahoval? Možno sa vaše duše práve chcú stretnúť... Letmo, len na jedno objatie. Porozprávam vám príbeh, ktorý sa mi nedávno stal.
Na svojej ceste životom či ako terapeutka, alebo súkromná osoba sa stretávam s rôznymi ľuďmi a ich reakciami. Nie je nič krajšie, ako vidieť šťastného človeka, ktorý po prvej terapii, kde pochopil súvislosti a dôvody správania svojho blízkeho zmení zmýšľanie a začne všetkých ľudí okolo seba vnímať s porozumením. Jeho všetky vzťahy sa zharmonizujú a začne žiť v radosti, resp. smeruje k trvalému šťastiu.
Často sa stretávam s otázkou, prečo toľko musíme trpieť? 
Pamätám si na naše prvé stretnutie. Mária prišla na meditačný deň a sedela blízko miesta, kde som stála. Celý čas sa držala svojej nohy, bolela ju. Ešte pred akciou sa ma emailom spýtala, či bude môcť sedieť, lebo pri meditácii neche ležať na zemi... Potom prešli skoro dva roky a dostala som email, kde okrem iného stálo:
Prinášam Vám úryvok z pripravovanej (tretej) knihy Kozmická Láska. Úryvok hovorí o možných vplyvoch na súčasný život, ak si duša začne spomínať na tie minulé.